19.4.2008 - Náš nový prírastok
Pre Gil som cestovala 300 km - až do dedinky Hvozdnice za Hradcem Králové. Trochu som sa bála, ako takú dlhé cestu zvládne a aká vlastne bude, keďže som ju poznala len z fotiek. Ale šiesty zmysel ma nesklamal - láska na prvý pohľad cez net sa preniesla aj do lásky na prvý pohľad naživo.
Takto som ju videla prvý krát na fotkách:
Cestu zvládla úplne perfektne, chvíľku lozila po aute a potom zaspala - kde inde ako na mape :o)
Čo ma čaká, som začala tušiť už cestou - počas prestávky na jednom odpočívadle zhrabla do papulky kus mäsa. A prišla vojna, kto z koho. Gil bola pevne rozhodnutá nepustiť, ja pevne rozhodnutá nenechať ju to zožrať :o) Mäso som jej nakoniec vytiahla, ale prst som mala dokúsaný riadne - nepovolila ani o milimeter.
Zoznamka doma prebehla nad očakávanie dobre. Monča sa jej spočiatku bála, ale stačil deň na to, aby sa z nich stali parťáčky. Stará sa o ňu ako o vlastnú - hrajú sa spolu, naháňajú, naťahujú o hračky a keď ich zmorí únava, spinkajú spolu.
Zoznamka:
A potom to začalo :o))
Hračky? Načo. Koberec, batoh, ponožky, všetko bolo zaujímavejšie ako hračky :o) Ale vydrží len chvíľku, našťastie, potom zalahne a spí. Po zobudení sa ide von, pekne sa vyvenčí, trochu poblázni a zase spať.
Tešíme sa a veríme, že nám bude robiť len radosť :o)