Agility tábor Tovačov
Na tábor sme dorazili už v utorok v noci. Stavať stan pri svetle z auta je celkom sranda :o)) Ale podarilo sa. Večer sme ešte trochu pokvákali a zalomili spať. O zábavu sa nám postaral ako inak huskáč Tesák, ktorý využil pootvorený zips na stane a vybral sa na samostatný prieskum okolia. Občas sa ukázal v tábore, ale uloviť sa nechal až po hooodne dlhej dobe.
V stredu nás čakalo oficiálne zahájenie a podelenie do skupín. S Gili nás automaticky hodili k pokročilým, čo bola pre nás riadna výzva. Ale holka zabojovala a celkom nám to išlo. Najväčší problém - spájanie prekážok - sa nám po pár dňoch podarilo ako tak odbúrať. Gili spočiatku nechápala, prečo má bežať viac ako 3-4 prekážky po sebe, nebola na to zvyknutá a furt sa otáčala ku mne a robila blbosti, ale potom pochopila a už nám to behalo super. Ak nerátam občasné výpadky typu "slalom som nikdy v živote nešla. Z hojdačky sa predsa skáče dolu, nie? A prečo má ísť do tohto tunela, keď minule som išla do druhého?" atď atď atď :o))) Ale v zásade sa správala slušne, poctivo sme na sebe makali a hooooodne veľa nám to dalo.
Cez obedné prestávky sme chodili k jazeru vykúpať seba aj psov, keďže bolo desné teplo. Gilinka nejakým zázrakom začala aportovať z vody a desne ju to baví, takže sme sa pri vode zakaždým vyblbli do sýtosti. Dokonca aj husky sa čvachtali, Foxy len po brucho, ale Ice si občas pár kolečiek zaplávala vcelku s chuťou. Jediným problémom boli chcíplé ryby, ktoré sa podaktoré mrchy pokúšali žrať, iné sa v nich pre istotu vyválali, no radosti kopec :o) Navečer sme chodili na dlhšie prechádzky k rybníkom, kde bolo neskutočne krásne. Aj keď zase tie ryby všade, ale ku koncu tábora som sa už naučila mať oči aj vzadu a psiská už boli riadne znechutený mojim vytrvalým Fuj, prípadne Pusť, podľa toho, kedy som ich zbadala, a celkom sme si tie prechádzky užívali. Občas som zobrala husky prebehnúť napešo alebo na bike. Aj keď raz sme nedopadli moc slávne - prvý krát ma poslali k zemi v lesíku pri obiehaní paničky so psom. Elegantne som pristála na rukách, pozbierala seba aj bike, narovnala skrivenú sedačku a išli sme ďalej. Durhý krát som sa porúčala na asfaltku, ale už menej elegantne - stehnom som zavadila o riaditká a bike ma ešte prikril. Ale prežili sme, síce s rozbitým lakťom, kolenom a gigantickou modrinou na stehne, ale inak OK :o)
Na konci tábora nás klasicky čakali táborové preteky. A klasicky nemali s klasickými agility moc spoločné :o)) Ako prvý nás čakal člnkový beh - rada skočiek, cez ktoré sa bolo treba motať tam späť, na konci tunel a šprint do ciela. Bežali 2 psi vedľa seba, čo Gili nejako nevedela predýchať a po 2 skočke sa šprintom vybrala za tým druhým pesom. Potom to už odbehla krásne, ale samozrejme sme do ďalšieho kola nepostúpili. Ako druhý nás čakal beh s loptičkou na lyžičke. Teda skôr presun slimačím tempom po parkúre. Ak padla loptička, bolo treba obehnúť tyčku bokom od parkúru - som sa samozrejme prebehla a ešte naháňala Gilinu s loptičkou v hube :o))) Trúba mi tak skákala pod nohami, že som sa bála aj pobehnúť, aby som jej so štuplami na kopačkách náhodou nejako neublížila. Ale do ciela sme sa nakoniec zdárne dostali. Nasledoval závod s vodou - na štarte si dať vodu do úst a počas behu ju tam držať. Áno, behali sme potichu, ak nerátam hmmmmmkanie v rôznych tóninách. Gili to prebehla skvele, na prvý šup bez jediného zaváhania. Čo mi len potvrdilo, že tým mojim kecaním jej to vlastne celé kazím :o))) O desnú srandu sa nám posataral parsonko Eddie, ktorý keďže nepočul žiadne povely sa po pár prekážkach rozhodol začuchať a odísť. Pániček po vypľutí vodu mu oznámil "Eddie, HMMM znamená ku mne, chápeš? Tak si to skúsime - Eddie, HMMM" A Eddie prišiel a my diváci sme si skoro cvrkli od smiechu :o))) Najťažšie to mali majitelia borderiek - poctivo naučené odloženie na štarte fungovalo na 100%. Nie je povel? Nebežím... :o)) Nakoniec borderák skočku skočil, ale do tunela ho už panička nedostala. Na obednú pauzu sme všetci odchádzali riadne vysmiaty.
Po obede boli na rade 2 behy začiatočníkov, v ktorých sa im darilo viac než skvele. Samozrejme behali za obrovskej podpory publika :o) Po nich nasledovali behy družstiev. Ako prvá bola na rade štafeta. 3 členovia tímu, 3 trate. A štafetou bol - pes. Kým nám docvaklo, musela nám to Hela niekoľkokrát zopakovať - všetky 3 trate prebehne len 1 pes, ale s 3 rôznymi psovodmi. Za náš tím to odbehol najprv Eddie - potvora pri štarte mi vyšklbol hračku z ruky a nie a nie pustiť, ale nakoniec sa podarilo. V druhom kole sme si to skúsili s Gili a na moje veľké prekvapenie to zabehla super, len o 2 s pomalšie od Eddieho. A posledná súťaž bola "tunelová" - za každý prebehnutý tunel bod, za každú inú prekážku mínus bod. Psiská trochu nechápali, prečo pániček stále hučí len tunel, radšej nechcem vedieť, čo si o nás mysleli :o)) Nasledovalo vyhodnotenie s plnou prepravkou hračiek a mlsiek. Na moje obrovské prekvapenie sme s Gili beh s vodou vyhrali. Vybrala som jej za odmenu perfektnú pískaciu hračku :o)
V piatok sme mali ešte posledný tréning a šup šup pobaliť a odchod. Podaktorí domov, podaktorí na preteky a podaktorí na návštevu :o)
Fotky: http://moncatko.rajce.idnes.cz/Agility_tabor_Tovacov_2009/