Ako sme varili guláš...aneb MKL má zraz
Tak som sa rozhodla utiecť pred tropickými horúčavami pekne hore na sever. V piatok naložila psíky a s pootváranými jazykmi sme vyrazili smer Kysuce. Večer sme už trávili vyvalené na záhrade, v príjemnom chlade a užívali, že sa dá konečne dýchať. V sobotu ráno som zbehla pre pasažiera do Čadce a potom už všetci spolu smer Martin na akciu s názvom "Štiavnický kotlík". Vyložili sme potrebné vaci šéfkuchárovi, chvíľku tam pobudli a následne sa vybrali schladiť do lesa - konkrétne do Šútova. Jazero bolo samozrejme beznádejne prepchaté ľuďmi, tak sme sa rovno vybrali cestičkou k Šútovskému vodopádu. Bolo to tam ako na korze, ale 10 psov nám zabezpečilo celkom voľný prechod :D Pod vodopádom bolo skvele, zzzzzziiiiiimmmmaaaaa, také sa mi už dávno nestalo :o) Vyčľapkali sme sa my aj psíky, ani odísť sa nám nechcelo. Ale dole v Štiavničke nás čakal šéfkuchár s hotovým gulášom, tak sme sa pomaly museli pobrať. Guláš bol výborný, napratali sme sa na prasknutie. Síce spomedzi tých vyše 90 sa neumiestnil, ale nám chutil, to je hlavné. Večer sme sa hromadne presunuli naspäť k Vĺčkovi a započali nočné orgie :D Posedeli sme, pokecali, pod nohami sa nám motala koooopa psíkov... Zalahli sme ani neviem kedy v noci.
Ráno fajn vegetenie na dvore, kým sme sa ako tak neprebrali a potom sme sa vybrali pozrieť miestne hody. Husky som nechala u Ondríka v koterci, krpane so sebou a išlo sa. Prešli sme sa, pozreli koníky, doniesla som si skvelú mňamkovú medovinku...a po návrate len valila oči na Icy, ktorá ma vítala na dvore. Ako sa dostala z toho koterca mi zostáva záhadou. Asi preliezla. Alebo levitovala? Prípadne ovláda teleport? (To chcem aj ja...). Vegetenie pokračovalo obedom, poobednou kávičkou a šlofíkom v tráve...až nakoniec sme sa museli pobrať domov. Musíme si to niekedy zopakovať :o)