Boľavé očko
Sobota tesne poobede - chystala som sa do stajne, odchlpovala auto a inštalovala do kufra novú deku. Psiská čakali v baráku. Zrazu to tam začalo nejako vrčať, poštekávať, rachotiť... hneď som vyrazila ku dverám, to už som počula jačať Monču. Kým som našla kľúče a odomkla, pripadalo mi to ako večnosť. Kľúče hneď leteli po Foxyne, ktorá držala Monču pri zemi. Mončátko zdrhlo do izby, išla som ju hneď skontrolovať - packy, brucho, chrbátik, všetko OK, ufff. Zobrala som ju na ruky, nech ju trošku uklidním, že sa nič nestalo - a skoro sa niečo stalo mne. Kukala na mňa jedným normálnym a jedným napoly zavretým, opúchajúcim očkom, ktoré vyzeralo ako natrhnuté. Okamžite som s ňou letela do auta a na najbližšiu veterinu. Auto zapichla krížom cez zákaz (čo som si v tej chvíli ani nevšimla), vyskočila von...a hneď zase rýchlo dnu, lebo som nemala zaradenú rýchlosť a auto sa vybralo na samostatný výlet...a potom šprint dnu a už som im zúrivo búchala na dvere. Rýchlo nás zobrali dnu, Monču bolo treba dať na infúzku, lebo bola chúďa v šoku, klepala sa, úplne biele sliznice, no brrrr. To už som sa zosypala aj ja - očko jej desne opúchalo, fialovelo, už jej ho ani nebolo vidieť a keď vetka povedala, že je možno prasknuté a bude musieť von, tak som to už nezvládla.
Posedeli sme si 3 hodinky na infúzke, dostala niečo od bolesti, na stiahnutie opuchu a atb. Po takej hodinke sa už našťastie ukľudnila a ja som to už tiež ako tak predýchala. Prišla aj mamina robiť nám spoločnosť, takže hneď to bolo lepšie. Domov sme išli s kanylou v packe a golierom v ruke, pre prípad potreby.
V nedeľu sme išli na kontrolu. Opuch sa trochu rozlial, celé okolie očka nabralo tmavofialovú, skoro čiernu farbu a vnútro očka vyzeralo veľmi podobne. Dostali sme zase infúzku a lieky. Očko je celé, ale dnu ešte nevidno, či nie je poškodené niečo. Dnes nás čaká ďalšia kontrola, tak snáď budeme múdrejší.
U veta na stole:
V nedeľu doma
A takto sa to pekne začalo hojiť