Dovolenka v Chorvátsku
Piatok 20.8. bol deň D. Koooonečne po rokoch tešenia hurá k moru. Samozrejme prečo si to neskomplikovať. Štvrtok večer po príchode z cvičáku Monča predviedla ukážkový hysterický záchvat typu "zabijem Gilinuuuu". Doma som to ešte ukočírovala, ale keď som ich pustila na dvor, Monča si ju počkala za dverami, skočila jej do úsmevu a to už Gili nerozdýchala a vrátila jej to. Zdrapla som ju na ruky - a Monča pri pokuse ešte ju kusnúť sa trafila rovno mne do stehna. Gili sa mi vyšmykla, takže zase ju zdrapnúť na ruky. Až na to že držala Monču za chlpy. Takže otvoriť hubu. Už som ju dvíhala hore, keď trúba Monča zase vyskočila a zakusla sa jej do laby. Gili cvakla a keďže môj palec bol stále v jej hube... Auč auč. Skončila som s riadne došklbaným palcom na pohotovosti. Domov som sa dostala o 2 ráno, takže zbohom vyspatie sa, zbohom zbalenie sa. V piatok som z roboty zdrhla k normálnemu Dr., preventívne si vypýtať antibiotika. Doma hodila šlofíka, potom veci do batohu, pohádala sa s navigačkou, naložila kamošky a s veľkou slávou sme okolo 11 vypadli z BA.
Cesta bola celkom v pohode, cez Maďarsko som to odšoférovala ja, za hranicami ma vymenila kamoška a hurááá vpred po Chorvátskej dialnici. Zobudila som sa už za svetla a vúplne inom svete. Naokolo hory a potom ešte hory. Monča s Gili pekne spinkali v prepravke, cestu zvládali viac než dobre. Na posledné 2 hoďky som sadla za volant zase ja. Kilometre ubiehali a konečne navigačka ukazovala cieľ: Brela, 15 min. More? Kde? Všade naokolo len hory a hory. Potom sme minuli jednu odbočku na kopu miest, vrátane Brely. Ale tak navigačka ukazovala niečo iné, mapa taky - hold chybička se vloudila, Chorváti otvorili ďalší úsek dialnice. Tak sme si ešte obzreli kúsok krajiny a po 2 prudkých zákrutách sa nám zrazu pred očami objavilo MOREEE.
Brela je krásne mestečko doslova v kopci. Rovinku aby tam človek hľadal lupou. Po vtipnej ceste k nášmu apartmánu, kedy som občas cez kapotu nevidela kde je cesta, keďže tam prudko klesala dole...a keď som si myslela, že horšie to už nebude, tak bolo - v tom prudkom kopci 90° zákruta...a konečne apartmán a parkovisko. Keď som sa naňho po úzkom zjazde triafala, nechala som skoro zrkadielko na múriku. Zlatý domáci sa sa radšej ponúkol, že mi to zaparkuje :o)))
Vypustila som nadšené psiská a začali sme nosiť veci. Kúsok dole po schodoch a za roh. Gilina odbehla s kamoškou, kamoška sa vrátila bez nej - s tým, že Gili tam ani nebola. Začala som hučať jak na lesy, s miernou panikou, že ledva som prišla, stratí sa mi pes. Po chvílke tá mrcha pribehla - mokrá a spokojná. Tá trúba zbehla dole schodmi na pláž a objavila more skôr ako my.
Keď sme vyložili veci, vybrali sme sa rýchlo na prieskum pláže. Riadením osudu sme mali ubytko na tom správnom konci Brely a rovno pod nami bola jediná pláž, kam mohli aj psi. Gilina sa rovno hodila do vody a začala loviť bublinky. No a čo, že je to slané. Mončátko vliezla do vody do pol paciek, chcela sa napiť - a prišla vlnka, obliala jej hlavu a bolo po kúpaní :o))) Monča vyletela z vody, zúrivo ju oštekala a odišla trucovať do chládku :o)
Postupne sme si zaviedli režim - doobeda na pláž so psami, cez obed zaliezť (keď sme si spálili zadky tak, že sme si 2 dni nevedeli sadnúť, usúdili sme, že cez obed na slnko radšej e e) a poobede bez psov skúmať okolité pláže. A samozrejme večer na prechádku popri mori, vyvenčiť baby aj seba a dať si pifko na dobrú noc.
Okrem vyvaľovanie pri vode sme si jeden deň dali výletný - navštívili sme krásne historické mestečko Trogir, nakúpili v Splite a cestou späť sa zastavili v Omiši, ďalšom pjeknom mestečku. A posledný deň pred odchodom sme navštívili Makarskú za účelom obúchania posledných prachov na nákupy :o)
Dovolenka to bolo skvelá, prostredie krásne, apartmán celkom použiteľný - až na kopajúci šporák, desné matrace na posteliach a fakt, že síce 100 m od mora, ale k moru išlo vyše 130 schodov, aaaaaaa
31. sme sa skoro ráno pobalili a pred 7 vyrazili domov. počko nám celkom prialo, síce svietilo slnko, ale nebolo moc horúco, takže sme potiahli cestu vkuse a okolo 6 večer sme dorazili do BA. Krpane sa úplne nadšene zvítali s huskami a užívali si rovinku, trávičku a naháňanie. A ja s nimi - kopcov a skál som už mala plné zuby. Bolo super, ale doma je doma :o)
(Fotky snáď čoskoro)