Jdi na obsah Jdi na menu
 


Lesňanský long

2. 2. 2011

Nepoznám nič krajšie, ako zasneženú Oravu. Chcelo sa mi ujúkať už cestou tam, keď sa sneh iskril od svetiel auta. Len mi to ujúkanie zmrzlo na perách akonáhle som vystúpila z auta. Privítalo ma krásnych -20°C :D Po prezentácii nasledovala veselá cesta na chatu - v prvej zákrute som zahrabala a už sa len zviezla zadkom do záveja. Zadkom auta samozrejme :o) Tak šup reťaze a úspešne som sa vyhrabala až hore. Odtiaľ ešte riadny kus pešibusom ku chate, čo som si zopakovala rovno tri krát, kvôli množstvu vecí. Načo ich toľko vláčim?

V sobotu nás privátalo krásne slnečné a riadne mrazivé ráno. Teplota stúpla na príjemných -15° :D A čakalo nás prekvápko - trať viedla tam a späť, takže stretávanie záprahov oproti. No prča najväčšia. Prvý stret fajn, pri druhom sa na nás "išli pozrieť" leadri pleskáčov, z čoho zostala Foxy úplne paf :o( Našťastie sa nič nestalo, tak sme pelašili ďalej. Spoločnosť nám robila Kvetka so psíkmi, fajne sme sa predbiehali :o) Zrazu sa pred nami vynorila zákruta, nejaký rozšírený plac, nejaké zábrany...a 2 experti, na ktorých hučím, že kade...nikto nič, tak si Foxy sama našla cestičku, preletela pomedzi zábrany a už som za sebou počula krik, že tade nieee, Snaha zabrzdiť dopadla veselo, vliekli ma po kolenách za saňami, potfory. Zastaviť, otočiť a hijé naspäť. Opäť sme sa naháňali s Kvetkou :o) V poslednom úseku trate ďalší incident, predbiehal nás záprah a jeden zo zadákov schňapol Icynu tak, že ju otočilo hore pupkom a skončila na zemi :o( Našťastie sa pozbierala a do cieľa sme nejako doťapkali. Následne sme odťapkali "umrieť" na chatu a nazbierať sily na večerný musherák.

A ten teda stál za to :o) Na úvod countryovky v podaní Trio Cretens, pri ktorých som sedela naobliekaná v bunde, popíjala teplý punč, zajedala to perfektnými zabíjačkovými dobrotami a koláčom, prevetrávala hlasivky a snažila sa nezamrznúť. Keď začali prví odvážlivci okupovať parket, kapelku vystriedal DJ. Nakoniec sme skončili len v tričkách a ešte nám bolo teplo :D Niečo po polnoci vytancovaní a vyspievaní sme sa ešte dorazili výstupom hore na hrebeň na chatu a šup spať.

Druhé kolo preteku pred nami. S heslom prežiť sme vyrazili na trať. Psiská boli riadne unavené, predsa len na 9 km sme nemali natrénované ani náhodou, takže som sa ani nesnažila hnať. Na obrátke sme zastali, vydýchali, pokecali a vybrali sa späť. Po chvílke pozerám, Nicco kríva alebo sa mi to len zdá? Nezdalo. Viditeľne kríval, do toho zakňučal... Okamžite zastaviť, v hlave mi už behali predstavy, ako sa ho snažím napchať do vaku. Pri obhliadke sa našťastie ukázal len kus ľadu medzi vankúšikmi, ufffff. Upachtené psíky ale bojkotovali veškeré moje pokusy pohnúť sa ďalej. Nicco sa válal v snehu a tým to preňho končilo. Ako na zavolanie sa zjavil Sensey na bežkách, chňapol psíky a už sme leteli ďalej. No, leteli... :D Plížili sa do cieľa. Vďaka nášmu úžasnému času sme sa stihli stretnúť aj s ďalšími štartujúcimi zá prahmi, ako inak, najlepšie v zákrute, kde sme sa zbadali na poslednú chvíľu. Našťastie tentokrát bez vážnejších kolízií.

Už len zbaliť veci a hurá na vyhodnotenie. Zaťapkali sme víťazom...a zapadli ešte do bufetu. Nikomu sa nechcelo domov, ale čas nepustil, tak sme sa predsa len museli rozlúčiť a vyraziť domov.

http://moncatko.rajce.idnes.cz/Lesnansky_long_2010/

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář