Jdi na obsah Jdi na menu
 


MSR Off snow Mošovce

19. 10. 2009

Do Mošoviec sme vyrazili v piatok večer. V aute sme sa mačkali ja s kamoškou, v kufri 3 huskáči, 2 krpane v búdke, na streche bike, no ftipná výprava :o) Vďaka plným cestám sme tam dorazili až o 10 večer. Osadenstvo sme našli už v riadne veselej nálade. Kým sme stihli vybaliť psi a veci a prísť naspäť do spoločnosti, podaktorých už museli odnášať : D Ale zábava sa ešte rozbehla, super som si zatancovala, pokecala a o pol 3 ráno polomŕtva zapadla spať. A spinkali sme veľmi ftipne - kým sme sa my bavili, Gili s Tesákom snorili a úspešne zhodili flašu hruškovice. Síce sa nerozbila, ale 2/3 obsahu sa cez povolený uzáver vyliali. Tak nám to tak pjekne voňalo.

V sobotu nás najprv čakala prezentácia, popri nej prebiehala špeciálna výstava psov severských a japonských plemien, tak bolo na čo kukať. O 12 sme dostali štartovacie čísla a o 13 vyrazil na trať prvý záprah. Môj prvý štart bol okolo 13:50 s Foxynkou. Chúďa taká bola vystresovaná, čo sa deje, že som myslela, že ani nevyrazí. Ale na Go zareagovala a celkom pekne sa rozbehla, aj keď čumela na všetky strany. Keď sme sa dostali ďalej na lúku, začala už celkom pekne zaberať. A potom prišiel kopec a v ňom desneeee blato. Bike sa mi šmýkal, Foxla sa flákala a mne velice rýchlo dochádzali sily. Našťastie nás práve tam dobehla Katka s Benym. Vo Foxyne sa prepol súťaživý pud a začala krásne makať. Zbytok trate sme bežali takmer hlava pri hlave, psiská sa hecovali navzájom, my dve tiež, bolo to úúúplne super. Do ciela som prišla riadne zničená, ale stálo to za to. Druhé kolo ma čakalo o necelú hodinku s Gili. Vyrazila krásne, aj keď tá rýchlosť bola samozrejme niekde úplne inde. Ale užili sme si to, dokonca aj ten kopec sme nejako zvládli, takže celkom fajn. Len ako som vyzerala ja a bike - blato aj za ušami, doslova :o)) Večer nás čakal musherák - mejdan pre pretekárov, pomocníkov, vystavovateľov atď. Najprv to síce vyzeralo, že všetci napoly spia, ale nejako sa to potom rozbehlo a nakoniec sme si zatancovali, pokvákali, adoptovali sa do jedného klubu, zaspievali si a zase išli spať o 3 ráno, hruuuuuza.

V nedelu som sa hooorko ťažko vykopala z postele, vyvenčila, napojila psov a úspešne zistila, že štart sa posúva až na 10, lebo o 9 polka ľudí ešte nevládala vstať :o)) Foxynka vyštartovala úžasne, pred štartom bola riadne nabudená, takže to stálo za to. Len za lesom na lúke začala haprovať - na opačnej strane totiž videla pretekárov, ktorí to už valili dolu. A nie a nie pochopiť, že musíme ísť dokola a nie krížom. Šlapať blatom do kopca (mimochodom ešte hlbším ako v sobotu) a ešte sa aj naťahovať so psom bolo už nad moje sily. Chvalabohu nás akurát tam niekto predbiehal, takže sa chytila a nejako sme to vyšlapali. Dole kopcom sme sa rútili ako gule, Foxyna nahodila taký šprint, aký som u nej asi ešte nevidela a tachometer ukazoval niečo cez 36. Paráááádny pocit. Do ciela sme došli obidve patrične zničené - a ja som rovno šprintila pre Gili. S  ňou som si ten lesík vyšlapala pešo, v tom blate mi to vôbec nešlo. Takže aj čas tak vyzeral, ale nevadí, hlavne že sme došli :o) Ešte som hodila bike do potoka, nech z neho trošku opadá blato a hijo, pobaliť veci.

Poobede sa konalo vyhodotenie - a na moje prekvapenie organizátori vyhodnotili Gili v kategórii FCI, aj keď tam mali dopísané, že je to parson. Mno, asi sa hodne podobáme na huskyho s PP :o))))) Nevadí, krpaňa si medailu za 2. miesto jednoznačne zaslúžila, bol to super výkon. Foxynka si odniesla medailu za krásne 3. miesto a k tomu pytel granúl, veeelice sa potešila :o) Domov sme prišli total KO všetky doradu, okrem Foxyny, ktorá tam začala lietať s hračkou v hube. A už vymýšľam tréningový plán a neviem sa dočkať do Revišťa na ďalšie preteky :o)

Fotky budú, snáď aj video, len musím počkať, kým ľudia niečo nahádžu, ja nemám nič :o(

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář