Oravský dogtrekking 2011
Po roku opäť na mojej milovanej Orave. Tentokrát odvážne na long. Po štvrtkovej nočnej párty sme ráno vyrazili na "trošku dlhšiu trasu (cca55km) plní elánu a dobrej nálady. Ťapkali so mnou Ice a Gili, Foxy čakala v tábore a mala ísť na druhý deň na mid. Trasa bola klasická Oravská, trochu hore, trochu dole, viac hore, viac dole...a slnko pálilo a pálilo. Potom prišlo viac dole....a ešte viac...a keď som sa už pomaly šmýkala po zadku a zúfalo skonštatovala, že horšie to už byť nemôže, pár metrov podomnou sa ozval smiech a konštatovanie "Ale môže..." Nakoniec sme sa úspešne došmýkali dolu a pokračovali krásnou širokou cestičkou ďalej dolu smerom na Novú Bystricu. Kvap...kvap...bum...BUM...a už sme utekali pod stromy a schovávali sa pred krúpami a desnou prietržou mračien. Z krásnej cestičky sa razom stal potok. Konečne sme sa prebrodili dolu a čakal nás zaslúžený oddych na Ranči na konci sveta. Naozaj bol na konci sveta Dali sme si gulášik, pifko, kofolu a hurá ďalej. Po nekonečnom šlapaní cez dedinu nás čakalo ďalšie nekonečné šlapanie okolo priehrady. Výhľady boli síce nádherné, ale bolo to nekonečne dlheeeeeeee. Kým sme sa dostali na posledný kontrolný bod, začalo sa stmievať. Môj členok po šlapnutí na blbý kameň bolel jak čert. Ale tvrdohlavá mulica sa predsa nevzdá a tak sme bojovali ďalej. Prišla tma a ja som zistila, že čelovka svieti len aby sa nepovedalo a ledva mi dosvieti pod nohy. Ku slovu prišlo Gde v Prdeli Su (GPS). Nejakými cestičkami v lese sme sa nakoniec dostali na značku a do tábora už to bolo len na skok. Dorazili sme tuším niekedy o pol 12 za výdatného potlesku. Ja zmrznutá na kosť, lebo trúba som ráno vyrazila v kraťáskoch... Zahodili sme batohy, postarali sa o psíky a davaaaaaj tancovať do 4 ráno :D
V sobotu ráno som chvíľku bojovala sama so sebou a hlavne s boľavým kolenom, ale nakoniec som sa odhodlala a vyrazila na trať. Kopce hore sa ešte celkom dali, ale nekonečné klesanie do Zázrivej a zistenie, že sme prešli tak 13km ma pripravili o posledné sily bojovať s bolesťou a v krčmičke pri pifku som to zapichla a čakala na odvoz. Piviek bolo nakoniec viac, odvoz sa flákal, ale dočkali sme sa. V tábore nás večer čakala country kapelka - a po správnej anestéze sa aj s chromým kolenom dalo celom obstojne poskakovať
Napriek DNF bolo skvele a tešíme sa o rok.