Jdi na obsah Jdi na menu
 


Revištský okruh

15. 11. 2010
Do Revišťa sa mi podarilo doraziť už okolo obeda. Psíky som odložila, vyhrnula rukávy a pridala sa k stavaniu a značeniu trate. Plot nechcel moc spolupracovať, hnusoba stále sa rozpadával a ešte sa aj naschvál vlnil kade tade... Ale premohli sme ho a začiatok trate bol hotový. Pokračovali sme dobou drevenou - rozumej zatĺkanie kolíkov klackom, naťahovaním pásky na kritických miestach - a bolo hotovo. Večer sme strávili  klasicky pri gitare, oslávili Offcine narodky ako sa sluší a patrí (koľko druhov alkoholu sa dá pomiešať bez následkov? :D ) Nicco sa nám ešte stihol postarať o "príjemné" prekvapenie, keď sa vypáčil z klietky v Offcinom kufri a zašprajcoval sa medzi klietku a sedadlá. Aspoň že sa z toho poučil a viac to nespravil. Ráno nás privítala dúha nad hradom, koľká to romantika. A dáždik ešte viac rozmáčal už aj tak mokrú trať. Spravili sme tú chybu, že sme sa na ňu išli pozrieť. Mláka, mláka, ďalšia mláka, oooooobrmláka. Nevadíííí. Postupne vyšlo slniečko, ktoré si to radšej mohlo odpustiť. Nestíhala som zhadzovať bundy, hnusné teplo bolo. Do psov som liala vodu vrchem spodem. Asi hodinku pred štartom, počas rozdávania štartovacích čísel, nám tam vypustili plný autobus detí. A bolo to úplne super. Behali od stakeu ku stakeu, mačkali psíky, fotili psíky, ochkali nad psíkmi... O 10 štartovali prví pretekári v kategórii canicross a detičky nesklamali, fandili, povzbudzovali... V cieľovej rovinke čakali na vracajúcich sa pretekárov a bežali s nimi až do cieľa. Perfektné :o) My sme sa dostali na štart až okolo obeda a bolo to sakra cítiť. Psi vyštartovali super, prvé zaváhanie prišlo hneď na mostíku - moja chyba, nezakričala som Foxyne kade má ísť, myslela som si, že páska stačí. Ale zvládli sme to. Medzičasom som zistila, že okuliare sú síce fajn vec, nemala som blato v očiach, za to som ho mala na okuliaroch. Zistenie roka - nesnažte sa utierať blatové okuliare, rozmaže sa to, okamžite zaschne a je to v P... Druhý prúser prišiel pri zbehnutí z lesnej cestičky na lúku. Foxynka si nejakým činom pamätala minuloročnú trasu. Hold tento rok bola trošku iná. Záprah podbehol pásku, na moje zručanie sa vrátili späť, ale už sme boli omotaní okolo stĺpika. Prvý krát sme využili záchranu v podobe traťového komisára. Lúku sme preleteli krááásne, až ma prekvapili, ako makali. Z lúky sa späť na lesnú cestičku vracalo riadne dlhým strmákom. Psi asi usúdili, že to bude zaberák, tak si pod kopcom hodili pauzu vo fajnovej mláke. Zliezť, rozmotať, nastúpiť, vyraziť - Icy sa vyvliekla z obojka. Hore sme sa vyplazili, tam bola Icy ulovená ďalším traťovým komisárom, obojok bol späť na svojom mieste, Foxy vyrazila - a aj s káričkou ma prevrátila zo zrázu dole, rovno do nejakých rastliniek. Nejako som sa vyhrabala a hijeeee. Ale moc hijeee už nebolo. Vymetali sme všetky mláky, psi boli úplne uvarené a hotové. V poslednej veľkej mláke zamotali seba aj káru, katastrofa. Aspoň že do cieľa sme dobehli, vďaka chlapčekovi, ktorého to ešte stále bavilo a Foxynku zase bavilo naháňať sa s ním. Tak sme cieľom výnimočne prebehli, doťapali až k stake-outu a tam umreli :o) Ja som následne takmer upchala sprchu blatom, čo som na sebe mala, fakt šialenosť. Veci sa dali žmýkať. A na kolene začala vyskakovať modrina jak svet - prevrátenie nezostalo bez následkov. Po obede sme dospávali, aby sme sa následne prebrali nočným pochodom hore na hrad :D pri ktorom som si úspešne zamočila moje druhé suché boty... Nevadiiiiiiii. O večernú zábavu sa nám postarala fajnová country kapelka, ktorá hrala takmer do polnoci a postarala sa nám všetkým o riadnu svalovicu z tancovania :o)) V nedelu ráno ma privítalo bolavé koleno, úplne prekúsané pásy v aute a k tomu aj patričná nálada pod psa. Ale keď som videla tie mrchy, ako sa tešia, tak som sa navliekla do blatových mokrých vecí a išla sa postaviť na štart. Bolo chladnejšie, behalo sa skôr a bolo to sakra cítiť. Psi bežali neporovnateľne lepšie, napriek desne rozrytej blatovej trati to išlo ako po masle. Na lúke sme dobehli Karola Lakiho s jeho 6 záprahom husiek, preleteli okolo a mastili ďalej. O chvíľku nás dobel Bučo, ktorému sme sa zavesili na prdel, napriek tomu, že mal o 1 psa viac a držali sme sa ho ako kliešte :o) Mláky sme len prebiehali, nestáli sme v žiadnej, len na konci, keď nám zmizol za zákrutou, Foxynka nahodila svoju klasiku - ide sa do cieľa, ja nebežím. Takže sme sa doplížili decentným poklusom. Po dôkladnom odblatení seba, káry a všetkého ostatného už len spakovať veci, zaťapkať na vyhodnotení úspešnejším - nám to vydalo len na zemiakovú tentokrát. Ale MKLko bolo také zlaté, že ceny rozdali aj nám :o) Mohli pribaliť aj nejaký Vanish - blatové flaky držia na tričku a gatiach napriek dvom praniam :D
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář