Splav Malého Dunaja - 24.-27.7.2008
Vo štvrtok ráno sme spakovali kufre (teda presnejšie sudy), naložili sa do auta a odviezli sa pred STU (vraj Slovenská technická univerzita). Prehádzali batožinu do autobusu a išlo sa.
Štartovalo sa vo Vrakuni - ale najprv sa skoro hodinu čakalo, kým sa autobus vráti s druhou časťou účastníkov. Čas sme si krátili prípravami, prieskumom loďky a zoznamkou s ostatnými účastníkmi.
Na vodu sme vyrazili bez väčších problémov. Gili síce skúsila z loďky vyliezť, ale keď zistila, že všade naokolo je voda, usúdila že na deke v loďke bude lepšie. Prvá "kolízia" prišla s prvou zástavkou - cikpauzou. Vyliezla som za kríčky a optimisticky dúfala, že hafandy zostanú v loďke. Omyl - Gili bola na brehu skôr ako ja a Monča - no tá sa odhodlala až neskôr a tak "šikovne", že skočila do vody a okamžite skončila pod loďkou. Našťastie vďaka ostražitosti môjho komodora bola hneď vrátená do loďky. Ďalšie skákanie do vody si už našťastie rozmyslela :o)
Malý nešťastný mokrý pes :o)))
Ďalšia plavba pokračovala bez problémov. Počasie bolo celkom fajn, ani teplo ani zima. Pristáli sme vo Vlkoch. Rozložili stany, najedli sa - a začalo pršať. Baby v pršákoch vzbudzovali všeobecné veselie :o))
Nasledovala povinná návšteva krčmy - v ktorej nemali nič na jedenie a dokonca ani pivo. No strach a hruuuuuza.
Ráno nás privítalo páliace slnko. Prešli sme sa do obchodu, trochu ponaťahovali nožičky, zalepili tečúce loďky a huraaa zase na vodu.
Okolo obeda sa zase zatiahlo. Plavili sme sa v "súlodí". Pred nami bola najkrajšia časť splavu. Dunaj sa delil na rôzne ramená, občas lenivo tiekol, občas pridal. Z brehov trčali popadané stromy a konáre. No kráááása. Ale zradná. Nechali sme sa ukolísať a kým sme zbadali, že nás to moc ťahá pod stromy, bolo už neskoro. Krajná loďka sa už proste nezmestila. Chalani sa zlakli, pustili sa ostatných, celé súlodie sa rozpadlo. A za chrbtom som už len počula čľup. Hneď ako sa dalo sme sa zvrtli a ťahali naspäť. Proti tomu prúdu, s konármia kmeňmi všade naokolo, no moc do smiechu mi nebolo. Ale pohľad na plechovky od piva, ktoré sa ako bójky niesli dole prúdom - no nedalo sa nesmiať. Nasledoval "lov na veci" - okrem pív sme ulovili minerálky, opaľovací krém, ponožku, šľapku, pádlo a sedadlo z loďky. Batohy si stihli ochytať "utopenci". Loďku sa im podarilo kus nižšie po prúde dostať ku brehu a otočiť. "Utopenci" si museli povinne lognúť z rumu, aby sa zohriali. Voda bola naozaj ľadová, brrr.
O kus ďalej po prúde mali stretnutie s konármi aj moji rodičia. Našťastie to skončilo len trochu rozrazenou perou maminky a nosom tatinka a jedným skoro utopeným uterákom, ktorý sme zo stromu úspešne zachránili :o))
V Jelke sme mali prestávku na obed - zapadli sme do miestnej krčmičky a riadne sa nadlábli. Akonáhle sme sa začali zberať na odchod, začalo liať. A akonáhle sme boli na vode, tak začlo desne liať. Búrka ako sa sluší a patrí. Hrmelo, blýskalo a voda tiekla prúdom. Plavili sme sa tak vyše hodiny. A ako inak - keď sme pristávali v tábore, pršať prestalo :o) Nocovali sme pri krásnom Mlyne.
Ráno nás zase vítalo slniečko. Prešli sme sa pár kilákov do dediny na nákupy a trochu unaviť psiská. Zoznámili sme sa s polkou zvieracieho osadenstva dediny :o)) Okrem iných s kozičkou, deeesne chudým koníčkom a deeeesne zvedavým boxerom.
Okolo obeda sme zase vyrazili na vodu. Slnko pieklo, na oblohe ani obláčika... Plavili sme pomaličky, kecali, proste pohodička pohoda. Cez obed sme sa zastavili v Madarasze na obed. Dali sme si len polievku, ale servírovanie halászlé stálo za to :o)) Ja som si dala zase cesnačku v bochníku, mňam mňam.
Po obeda sa vyrazilo ďalej. Presný cieľ sme ale nevedeli nikto. Okolo 6-7 večer nám už začalo byť divné, že nás stále nedobehol náš pán vedoucí a začali sme maturovať, či sme to už neprebehli. Jediným orientačným bodom bola priehrada. Tak sme sa začali pýtať. Najprv sme sa dozvedeli, že k priehrade sú to 3 kilometre. O ďalšiu polhodinu to bola podľa jedného rybára už 8 kilometrov. A o ďalšiu pohodinu zase vraj 2-3 hodiny. Za polhodinku sme tam boli :o) Ale keďže inštrukcie zneli "keď budete pri priehrade, ste už v prdeli a prešli ste to", bolo nám jasné, že sme v prdeli :o))) Ale tá podvečerná plavba stála za to...
Stany sme rozbalili len tak na brehu, našťastie tam bola lúka. Založili ohník, opiekli špekáčky, dopili posledné zásoby alkoholu :o)) A ráno sa išlo ďalej. Mali sme pred sebou už len posledných pár kilákov, takže sme si dali na čas a len sa pomaličky nechali ťahať prúdom. Na obed sme sa už išli upiecť zaživa, tak sme sa hodili do vody. Bola tam akurát super plytčina, tak po pás, na dne krásny štrk. No keby nebola taká studená, tak z nej asi ani nevyleziem :o))
Potom už len kúsk do Jahodnej, vylodenie a čakanie na bus. Boli sme všetci KO,a le veľmi príjemne KO :o) Tak hijó domov a oddychovať.