Veľká cena Zuberca 2011
Posledný pretek sezóny...rozlúčka so snehom...no mohla som ja odolať? Nemohla. Na piatok dovolenka, spakovať husky a hijeeee, 300km na ďaleký sever. V BA na mňa kukali jak na debila, keď som v tričku nahadzovala sane na strechu :D Ale za Žilinou sa už pomaly menil svet, kopce mali pekné biele čiapočky. A hlavne kopceeeee, krásne, vysoké, no bola som v 7 nebi. Na miestnom úrade v Zuberci som sa nahlásila, vyfasovala štartovacie číslo, 20kg pytel granúl, ktorý ma skoro zlomil cestou do auta a mohla som sa pobrať ďalších pár kilometrov smer chata Zverovka, kde sme mali bývať. Čakala ma mini chatka s pár postelami, stolíkom, umývadlom a WCkom :o) Ale čo viac treba ku šťastiu? Vôbec nič. Piatkový večer sme strávili družnou debatou poľsko-anglicko-gestikulačnou s našili Poľskými susedmi, z ktorých sa vyklula moja konkurencia. Keď som ich videla večer venčiť psi, rozlúčila som sa s akýmkoľvek umiestnením :D
Ráno nás privítala gýčovo modrá obloha, okolo chatky trávička zelená, ale za stromami svietili biele kopce. Autom sme sa odviezli doslova pár desať metrov a ocitli sa v inom svete - ski centrum Roháče-Spálená dolina. A tu sneh ešte bol. Síce mokrý, ťažký, ale bol. Štartovali sme okolo 11, ako prví v našej skupine. Hneď po štarte som sa skoro zrúbala z mostíka do vody - no kto by čakal taký dolekopec a hneď za ním zákrutu. Ale nejako sme to ustáli. Čakali nás nejaké 3-4 km do kopca,s prevýšaním 160m, takže sme si riadne zamakali. A keď sme už úplne vypluli dušu, čakal nás kráááásny zjaz utlačenou asfaltkou až dole k cieľu. Niekde na nej ma dobehol Cčkový záprah. Napodiv ani jeden z Dčkových ma nedobehol, v konečnomv ýsledku mi to natreli len o nejaké 2 minúty, čo celkom potešilo :o) Po preteku fajný obed a cesta lanovkou hooooore na kopec. Skoro ma tam odfúklo, ale ten výľad... Na vrchole sveta, juuuuuuu. pofotili sme, pokukali a šup späť na chatku. Prešla som sa so psíkmi a patrične zničená som zapadla do postele. Vykopala som sa z nej až na musherák. Tam sme sa fajne najedli, trochu sa zabavili na Oravskú kapelku - ale potom teda nudaaaa na tretiu. Nechali nám tam kazeťák s 2 CDčkami, že tu máš na, bav sa. Ale tak pokecali sme a odpratala som sa na chatu, že sa aspoň vyspím.
V nedelu nás čakala opäť modrá obloha, slnko svieti, voda láka...A teda že tej vody bolo dosť, topilo sa to jedna radosť. Aj to bolo cítiť na trati, sneh sa boril pod nohami aj labkami, v kopcoch miestami čistý ľad... Ale zabehli sme so cťou, kolízia len jedna - skoro som sa zrazila so stromom, kúsok pred cieľom. Nejako som to ukočírovala, ale moja píšťala si zase raz pokecala s brzdou. brdza vyhrala, noha rozbitá, fialová, ale našťastie celá. Tých pár metrov do cieľa sme to už zvládli. Psíky úplne odpadli, zlatíčka, zničené, ale zaslúžili si - my sme to natreli pleskáčom!!!!! Stále tomu neverím :D Síce len o pol minúty a na tretie miesto to nestačilo, ale predbehli sme ich. Juch juch juch. Celá vyškerená som si počkala na vyhodnotenie, spratala popri tom obed, potom bežala spraťa veci, naliať do seba kávu a hijé domov. Domov som sa ledva doplížila s teplotou, ale nevadí, ten víkend stál za to a som mooooc rada, že som tam bola. Však posúďte sami:
http://moncatko.rajce.idnes.cz/Velka_cena_Zuberca_2011/