Streda 11.3.

Stále nie je isté, či sa preteky uskutočnia. Minimálny počet pretekárov mal byť 35. Okolo obeda ich bolo nahlásených 15.

Štvrtok 12.3.

 Jupiiii, preteky budú. Podaril sa mi malý zázrak a zohnala som ubytko, kde ma zobrali aj so psami.

Piatok 13.3.

Asi začnem byť poverčivá. Total nestíhačka. Miesto 6-7 sme vyrážali o 8. S miernou panikou, keďže sa mi podarilo stratiť čerstvo kúpenú dialničnú známku. Eva si pre istotu zabudla doma všetky doklady. A aby sme sa náhodou nenudili, pri Piešťanoch mi aftíčko začalo kuckať a prestalo ťahať. Takže štvorblinker, na krajnicu, vypnúť motor a včul čo. Po pár zúfalých telefonátoch som naštartovala a svete div se, ono to išlo. Ale len po Žilinu, tam sme zrazu skoro nevyliezli na nadjazd. Zase zastať, vypnúť, pokecať, naštartovať - jupiiii, ide to. Už sme sa len modlili, aby sme nejako došli. Ďalšiu prestávku sme mali niekde pri dolnom Kubíne,a le tentokrát v tom bolo auto nevinne. Gili začala desne kňučať a pýtať sa von. Samozrejme na nadjazde, kde ani náznak trávy. Aspoň že bol na krajnici sneh, tak sme vystúpili tam. Chúďa malé bola tak v šoku, keď zapadla do snehu, že skoro aj zabudla, čo jej bolo treba :o) Keď sme konečne dorazili do Zuberca (sorry všetkým, ktorým som svietila diaľkovými do očí, nejako som zabúdala, že ich mám), na križovatke kukám - policajti a už nás brali, že kontrola. Na porazenie. Napriek tomuto všetkému sme o pol 1 dorazili na náš privát. Zlatá teta domáca nás napodiv privítala s úsmevom. Tak sme ten náš príchod trochu zapili a s prvými rannými lúčmi konečne išli spať :o)

Sobota 14.3.

Rozlepila som oči ešte pred 8. Prvé, čo som zbadala, bola kopa rozkúsaného bordelu na posteli. Foxy sa zase raz činila. Tentokrát zobrala do parády Evinu kozmetickú taštičku spolu s echt drahými slnkobrýlami a zajedla to zabudnutým balíčkom slaninkových chipsov. Okrem bordelu boli na posteli aj krvavé flaky. Aha, Monča s Gili sa večer rafli. Tak kontrola - Gili len malý škrabanec, Mončátko dzúrku v uchu a čo bolo horšie, riadne načaté ďasno medzi prednými zubami, ktoré stále tieklo. A ja jeden malý rafanec v ruke, ale ten sa neráta :o) Po uprataní, venčení a ešte trochu pospaní som vyrazila hurá smer záprahy (netušiac kam vlastne mám ísť).

Jupiii, našla som. Preteky sa konali v krásnom prostredí Oravského skanzenu, všade samé drevenice, kopa snehu, modrá obloha, proste úplne super. Chvíľku som sa tam motala so psami, nech si zvykajú, potom ich šupla do auta a vyblbla sa s foťákom. Po pretekoch šup na privát, naobedovať sa a vyrazili sme na túru. Vybrali sme sa smer skanzen, cestou sa napojili na pretekársku trať - bola neskutočne krásna, uratrakovaná cestička medzi vysokánskymi smrekmi. Eva len cvakala a cvakala :o) A ja som sa vytešovala, lebo Foxy aj s Gili na postrojoch úplne krásne ťahali a užívali si to vyškerené až po uši. Hore sme pokukali stake-out so psami, zastavili sa na jedno pivo...až na to, že sa tam práve chystala musher party a my ako správne budúce musherky sme tam predsa nemohli chýbať :o)

Musherák splnil všetky očakávania. Striedali sa 2 kapelky, jedna všehomix country a jedna všehomix ľudovky. Vyhulákali sme sa, pokecali s mushermi a okolo polnoci sme sa slávnostne vybrali späť na privát. Predstava 3 km lesom ma teda moc netešila. A to som ešte netušila, že cesta sa bude brutal šmýkať a moji super ťažní psi budú ťahať tak, že ma 2 krát pošlú k zemi...

Nedeľa 15.3.

Ráno nás privítalo snežením. Na pretekoch bolo ešte o niečo viac ľudí ako v sobotu, ale stále super atmosféra. Psov som odložila v klietke kúsok od trate (gentlemani nevymreli, jeden mladý keď videl ako sa trápime s klietkou mi ju zobral a odniesol, diiiiiiiiiky). Preteky aj dnes krásne, trochu (dosť) sme pofotili :o) Ešte malá adrenalínová vsuvka - Eva nemala peňaženku. Našťastie sa našla pod lavicou v hospúdke, kde bol musherák, ufff. Po skončení už len rýchlo na privat, pobaliť, zaplatiť a odchod. Cesta domov celkom fajn, autíčko zaštrajkovalo len raz pri Novom meste, moje nervy tiež zaštrajkovali len raz - pri Trnave, kde sa mi jedna tetuška tak pichla pred auto, že som to skoro neubrzdila. Ale dvihla mi adrenalín tak, že som bola prebratá až do Blavy, takže by som sa jej vlastne mala poďakovať.

Bola to super akcia a ja len dúfam, že sa jej budúci rok zúčastním už ako pretekár :o)

Fotky:

Moje: http://moncatko.rajce.idnes.cz/Preteky_na_zuberci_2009/

Evine: http://amaguk.rajce.idnes.cz/Zuberec_14.-15.3.2009/#album

A kto by chcel ešte kuk, tak nejaké od pretekárov:

(tieto sú krásne) http://picasaweb.google.com/www.abcROHACE.sk/PretekyPsichZaprahovVELKACENAZUBERCA2009#

http://picasaweb.google.sk/lokr.krby/1415309Zuberec#

http://rebelle.rajce.idnes.cz/zuberec_2009/