Niečo o Parsonoch z môjho pohľadu...
Nad čím by ste sa mali zamyslieť,
kým si zaobstaráte takéto milé a zlaté
šteniatko Parsona...
Parson bol pôvodne čisto pracovný pes, resp. poľovný, brlohár. Jeho úlohou bolo počas honu na líšku sprevádzať poľovníkov na koňoch a kontrolovať brlohy, prípadne vyhnať líšku na povrch. Nikdy nezabíjal, len dobiedzal, kým ju nevyhnal, alebo ju štekaním držal na mieste, kým neprišli poľovníci. Z tej doby si stále zachoval vrtulu v zadku, nevyčerpateľnú energiu a výdrž.
Plemeno Parson Russel Terier dlho nebolo za plemeno vôbec uznané. Psi sa vyberali predovšetkým podľa povahy, pracovných schopností a stavby tela (príliš vysoký alebo príliš mohutný so širokým hrudníkom neboli na prácu brlohára vhodní). Bohužiaľ, 15 rokov po uznaní za plemeno už vidno negatívne následky šľachtenia na vzhľad - psi strácajú svoje pôvodné čaro, čoraz viac ich je prerastených, nevhodne stavaných a s nevyhovujúcou povahou (prílišná bojazlivosť alebo naopak útočnosť).
V súčastnosti sa stalo toto plemeno veľmi populárnym (aj vďaka filmu Maska a rôznym reklamám), čo je myslím skôr na škodu ako na úžitok. Kupujú si ho ľudia bez znalostí jeho histórie a povahy. Výsledkom je často nešťastný pes celý život na vodítku, štartujúci po všetkom, čo sa ide okolo a nešťastní majitelia, ktorí si s ním nevedia poradiť.
Nesmieme zabúdať, že správny Parson je každým kúskom tela aj duše poľovný pes stavaný na tvrdú prácu, fyzickú aj psychickú. Ak mu ju majiteľ nie je schopný poskytnúť, stáva sa z neho neriadená a neriaditeľná strela.
O teriéroch sa hovorí, že sú to tvrdohlavé psi. Sú . A sú aj veľmi inteligentné a vychcané. Pánička vedia veľmi rýchlo prečítať a patrične to zneužiť. Pri ich výchove je prvoradá dôslednosť. Tvrdosťou sa u nich nikam nedostaneme, výcvik musí prebiehať s rozumom a citom. Jeho pozornosť a poslušnosť sa nedá vynútiť, treba si ju zaslúžiť. Preto je to plemeno vhodné skôr pre pokročilých psíčkarov, ktorí majú dostatok času a chuti a hlavne trpezlivosti sa mu venovať. Je absolútne nevhodný pre ľudí nervóznych (russel im to oplatí rovnakou nervnosťou) a s nedostatkom času (russel si nájde vlastnú zábavu, ale tá sa na 99% nebude páčiť jeho majiteľovi).
Pri správnej výchove sa z neho stáva veľmi príjemný spoločník, milujúci ľudí všeobecne a svoju rodinu špeciálne, ktorý vám vráti každú minútu času a bude nadšený z každej veci, ktorú vymyslíte.
A s ktorým sa nikdy nebudete nudiť, lebo stále vymyslí nejakú pakáreň
Trochu horšie je to s jeho láskou k iným psom. Hlavne u psov býva znášanlivosť s rovnakým pohlavím problém. U sučiek je to v trochu menšej miere, dôslednou výchovou odmalička sa dá toto správanie ustrážiť, ale stále treba rátať s tým, že akúkoľvek výzvu na bitku neodmietnu. Sú to malí nerváci, stačí malý podnet a pustia sa aj do kaukazáka, pud sebazáchovy im moc nehovorí.
V dnešnej "modernej" dobe si Parsoni našli uplatnenie okrem poľovníctva v mnohých športoch. Najčastejšie ich vidieť pri agility, coursingu a podobných športoch. Sú to veľmi dobrí aportéri, takže aj dogfrisbee a flyball sú im blízke. A podaktorí blázni nepohrdnú ani mushingom :o)
Základné otázky, ktoré by si mal pred kúpou každý položiť:
1. Koľko času denne a týždenne môžem venovať psovi?
Dospelý parson nepotrebuje niekoľkohodinovú aktivitu každý deň, vie sa naučiť doma oddychovať, ale treba mu baterky vybiť aspoň pár krát do týždňa. Inak treba rátať s určitými škodami, viď ilistračný obrázok
2. Mám už nejaké skúsenosti s výchovou psa, prípadne niekoho blízkeho po ruke, kto vie pomôcť a poradiť?
Parsonom stačí raz zistiť, že sa nejaký príkaz alebo zákaz dá obísť a problém je na svete. A jeho odstránenie je zvyčajne oveľa zložitejšie, ako jeho vznik. Takže je dobré mať aspoň niekoho skúseného poruke, kto sa vie na majiteľa a psa pozrieť a poradiť.
3. Som pripravený rozlúčiť sa s nejakým zariadením domácnosti (káble, okraje kobercov, vankúše atď)? :o)
Toto je taká všeobecná otázka pre všetkých, ktorí idú doniesť domov šteňa. Parson má však zopár špecifík - v zadku pružinu, takže vyskočiť hoci aj na kuchynskú linku nie je problém. Poriadnu dávku zvedavosti, takže vlezie aj tam, kam by to "normálneho" psa nenapadlo. A veľmi ľahko si vie spočítať dve a dve, takže naučiť sa napr. otvoriť zips na batohu nie je žiadny problém (a nikdy to nespraviť pred majiteľom, samozrejme). Mám pokračovať?
Ak ste si na všetko otázky odpovedali áno, skontaktujte sa s niekým, kto Parsonov chová, strávte s nimi pár hodín a ak napriek tomu ešte stále budete chcieť Parsona, vitajte v klube milovníkov týchto malých drzáňov