Zdravie a starostlivosť
ZDRAVIE
Parsoni sú od prírody zdravé a bezproblémové plemeno, keďže dlhé roky boli šľachtené prirodzeným výberom - choré jedince neprežili. Avšak v poslednej dobe sa stávajú čoraz modernejším plemenom, s čím ruka v ruke bohužiaľ idú aj choroby. Pri výbere šteniatka je preto veľmi dôležité venovať pozornosť výberu chovateľa. Kúpa šteniatka bez PP so sebou nesie množstvo rizík - nepoznáte skutočných rodičov, môže z neho vyrásť psík s úplne iným vzhľadom a povahou, než by mal mať PRT a hlavne je tu riziko rôznych dedičných chorôb. V každom chove sa niekedy vyskytne vadný gén. Zodpovedný chovateľ ale takéhoto jedinca z chovu vylúči. Nezodpovedný produkuje šteniatka bez PP a má milión dôvodov a výhovoriek, prečo PP nemajú (nechce sa mi na výstavy, šteniatok bolo veľa a PP dostali len niektoré atď.) Veľmi poučný článok na tému Prečo psíka s PP.
Čo sa týka dedičných chorôb, oproti ostatným módnym plemenám sú na tom PRT ešte relatívne dobre. Môžeme sa u nich stretnúť s luxáciou pately, ataxiou, hluchotou alebo dedičnými očnými vadami. Tieto ochorenia ale nie sú špecifické pre PRT, môžeme sa s nimi stretnúť u akéhokoľvek plemena aj krížencov.
Luxácia pately postihuje hlavne menšie plemená psov, ale nájdu sa prípady aj u väčších. Psa trpiaceho luxáciou pately (vyskakovanie jabĺčka na kolene z kĺbového púzdra) spoznáme podľa typického poskakovania. Psík normálne beží, zrazu začne poskakovať na 3 nohácha po chvíľke zas beží po 4 - jabĺčko sa vrátilo na miesto. Poznáme viacero stupňov tohto ochorenia - od občasného vyskočenia až po trvalé, ktoré sa dá riešiť len chirurgicky, inak pes nevie nohu používať.
Ataxia je symptóm sprevádzajúci poruchu nervovej sústavy alebo jej častí. Prejavuje sa poruchami rovnováhy, chôdze, stuhnutými svalmi, zviera sa motá a padá. Ochorenie sa časom zhoršuje, zviera postupne stráca reflexy. Nie je to choroba, takže je bohužiaľ neliečiteľná. Že sa jednalo skutočne o ataxiu sa dá potvrdiť až pitvou. S ataxiou sa stretneme u všetkých živočíšnych druhov vrátane človeka.
Dedičná hluchota sa vyskytuje u všetkých bielo - strakatých plemien (PRT, JRT, dalmatínci a pod.). Postihuje 1 alebo obe uši. 50% hluchotu je nemožné diagnostikovať bez audiometrického vyšetrenia. Aj úplne hluché šteniatko sa dá rozpoznať len starostlivým pozorovaním, pretože sa dokáže veľmi dobre orientovať podľa svojich súrodencov.
Dedičné očné vady sa môžu vyskytnúť u akéhokoľvek psa. Môžu viesť až k slepote. Niektoré sa prejavia až v neskoršom veku, preto je potrebné všetky chovné jedince preventívne vyšetrovať.
STAROSTLIVOSŤ O SRSŤ
Parson nie je na starostlivosť nijako náročný. Vyskytuje sa v 3 variantách - hladkosrstý, broken a hrubosrstý. Srsť je vždy tvrdá. Hladkosrstí veľmi pĺznu, je treba ich často česať, najlepšie gumovou kefou. Broken a hrubosrstí pĺznu o niečo menej. Ich srsť sa trimuje - odstraňuje sa stará, odmuretá srsť, aby nespôsobovala kožné problémy. Nikdy by sa nemali strihať, znižuje to kvalitu srsti.
Srsť je samočistiaca - nechytá sa na ňu bordel typu bodliaky, blato po uschnutí opadá, takže kúpanie potrebujú minimálne. Treba si pamätať, že každú kúpanie znižuje kvalitu a odolnosť srsti voči počasiu a špine. Ak je kúpanie nevyhnutné, vyberáme šampón určený pre drsnosrsté psy.
PRT sa vyskytuje v rôznych farebných variantoch - biely, bielo-hnedý, tricolor a menej často sa vyskytuje bielo-čierny. Podmienkou je prevaha bielej farby. Prípustné sú aj farebné bodky viditeľné najmä v podsade. Spôsobuje ich rovnaký gén ako u dalmatíncov, takže s vekom sa menia a pribúdajú. Je dedičný - minimálne jeden z rodičov ho musí mať.
Jednotlivé varianty rôznych farieb a typov srsti sa medzi sebou krížia, čo je veľmi dôležité z hľadiska zachovania kvality srsti. Zároveň nikdy nie je dopredu isté, aký typ srsti a aké sfarbenie budú mať šteniatka. A je takmer nemožné nájsť 2 rovnakých PRT, každý z nich je originál.